O klimatickej kríze diskutuje celý svet. Ak nezmeníme svoje spôsoby v sektoroch výroby a spotreby, do roku 2050 budeme potrebovať takmer tri planéty, aby sme si zachovali súčasný životný štýl. No začať žiť v zmysle princípov ‘5R’ – refuse (odmietnuť), reduce (obmedziť), reuse (znovu použiť), repair (opraviť), recycle (recyklovať) už nestačí. Aj pri nákupe nových výrobkov musíme vedieť ľahko odlíšiť, ktoré z nich sú najšetrnejšie k životnému prostrediu.
Mnohé tvrdenia, logá či označenia výrobkov sú pravdivé, no stále je veľa takých, ktoré cielene spotrebiteľov uvádzajú do omylu tým, že ekologické vlastnosti pripisujú aj výrobkom, ktoré nemožno považovať za trvalo udržateľné. Tento nesprávny prístup zvaný tiež „greenwashing“ nie je žiadnou novinkou. A rastúce množstvo ekologických problémov, ktorým čelíme, vytvára ideálny priestor, aby tento negatívny jav ďalej prekvital.
Greenwashing vznikol a existuje, pretože spotrebitelia sú čoraz citlivejší na ekologické vlastnosti a dopad tovaru, ktorí kupujú. No nemajú dostatok vedomostí ani nástroje, aby dokázali odlíšiť klamlivé tvrdenia či označenia od pravdy. Až 57% spotrebiteľov v EÚ pri nákupe radšej siahne po ekolgickom výrobku.[1] Nedávna štúdia španielskej spotrebiteľskej organizácie OCU však ukázala, že takmer polovica spotrebiteľov (43%) „zeleným“ tvrdeniam o výrobkoch nedôveruje.
Ktorým logám teda môžeme v obchodoch dôverovať?
V súčasnosti sa na celom svete používa viac ako 450 enviromentálnych značiek či štítkov. V priemere až tretina Európanov pri nakupovaní zohľadňuje environmentálne označenia na výrobkoch.[2] V krajinách ako Švédsko (70%) a Dánsko (57%) je toto číslo ešte vyššie. Na pravdivosť ktorých značiek na obaloch výrobkov sa teda môžeme stopercentne spoľahnúť?
Značke EU Ecolabel dôveruje Európska spotrebiteľská organizácia (BEUC) aj Európsky úrad pre životné prostredie (EEB). Výrobcovia v EÚ toto logo v tvare kvetu dobrovoľne umiestňujú na svoje najkvalitnejšie výrobky už takmer 30 rokov. Nájdete ho na viac ako 70 000 druhoch nepotravinových výrobkoch od šampónov, pracích prostriedkov, papierových vreckoviek, farieb na textil, podlahových krytín, plienok až po elektronické displeje. Značka sa rozširuje aj na iné typy služieb, vidieť ju už v hoteloch či upratovacích spoločnostiach a v súčasnosti sa zavádza aj ako označenie vybraných druhov finančných služieb, napríklad sporiace účty alebo investičné produkty.
Na značku Ecolabel EU sa môžu spoľahnúť spotrebitelia, ktorí chcú naozaj nakupovať udržateľnejšie. Je však čo zlepšovať, pretože čo sa povedomia o tomto logu týka, pozná ho menej ako jeden spotrebiteľ z troch.[3] Dúfajme, že to Európska komisia a členské štáty čoskoro[4] napravia.
Dôverovať možno aj vybraným národným či regionálnym značkám. Medzi najobľúbenejšie patria Blauer Engel v Nemecku (vytvorený v roku 1978), Nordic Swan Ecolabel v severských krajinách (1989) a Rakúska Ecolabel (1990).
Všetky štyri uvedené označenia sa udeľujú len výrobkom a výrobcom, ktorí spĺňajú komplexný súbor kritérií, ktoré zaručujú, že sú zdravšie pre spotrebiteľov a ohľaduplnejšie k životnému prostrediu. Tieto prísne kritéria sa týkajú celého životného cyklu produktu od jeho návrhu, výroby, po celú dobu používania, následnú recykláciu a likvidáciu, aby zabezpečili ekologický prístup vo všetkých životných fázach výrobku.[5]
Na rozdiel od necertifikovaných značiek sú tieto environmentálne logá dôkladne preverené. Výrobcovia ich môžu používať až po kontrole príslušného vnútroštátneho orgánu, ktorý deklaruje, že výrobok spĺňa prísne kritéria. Tie sa tvoria verejne a pravidelne ich aktualizujú prostredníctvom schvaľovacích procesov, do ktorých sa zapoja národné vlády, zástupcovia priemyslu, maloobchodu a spotrebiteľských a environmentálnych mimovládnych organizácií.
Ako sa teda pred greenwashingom alebo po slovensky „zeleným vymývaním mozgu“ brániť?
V decembri 2019 Európska komisia zverejnila dokument „Zelená dohoda“, ktorá je hlavnou stratégiou EÚ v otázkach ekologizácie takmer vo všetkých kľúčových aspektov nášho každodenného života.
V tejto súvislosti EÚ pracuje nielen na zvyšovaní trvalej udržateľnosti výrobkov, ale aj na posilnení spoľahlivosti environmentálnych označení na ich obaloch. Potrvá nejaký čas, kým sa greenwashing podarí efektívne právne definovať a následne regulovať. Už dnes však existujú označenia, ktorým na svojej ceste k ekologickejšiemu životnému štýlu môžete dôverovať a výrobky nimi označené si bez obáv kúpiť. Veď posúďte sami.[6]
[1]DG JUST, Consumer market study on environmental claims for non-food products, 2014.
[2]Special Eurobarometer 468: Attitudes of European citizens towards the environment
[3] Special Eurobarometer 468: Attitudes of European citizens towards the environment
[4]Európska komisia má v blízkej dobe aktualizovať pracovný plán pre environmentálnu značku EÚ. Dúfame hlavne, že uvidíme zvýšené marketingové úsilie a pokrytie viacerých druhov tovarov a služieb.
[5]Napríklad výrobky musia pri výrobe a používaní produkovať menej CO2 a odpadu; tovar musí vydržať dlhšie, musí sa dať ľahšie opraviť alebo recyklovať; Výrobcovia musia nahradiť nebezpečné látky bezpečnejšími alternatívami, kedykoľvek je to technicky možné.
[6]The Global Ecolabelling Network (GEN) je medzinárodné združenie environmentálnych značiek vyvinuté podľa normy ISO Typ 1 14024. Všetky kritériá týkajúce sa životného cyklu skupiny výrobkov alebo služby sú verejné a transparentné a udeľujú sa pomocou nezávislého overenia treťou stranou. V Európe navyše existujú aj ďalšie národné environmentálne značky ISO typu 1, ktoré nie sú členmi GEN, napríklad v Holandsku, Maďarsku, Poľsku, Českej republike, Španielsku a na Slovensku
