Pri online predaji finančných služieb, napríklad pri poskytnutí online úveru, investíciách do fondov či uzatvorení poistnej zmluvy, získajú po novom spotrebitelia veľmi potrebné, doplňujúce práva. Vyplýva to z návrhov, ktoré predložila Európska komisia na prepracovanie Smernice o online marketingu finančných služieb (DMFSD).
Pôvodný návrh smernice je z roku 2002 a bol koncipovaný ešte v čase, keď sa finančné služby predávali najmä telefonicky. Odvtedy sa digitálizácia výrazne zrýchlila a technologicky posunula vpred, o čom svedčí i fakt, že napr. investovanie do krypto mien je dnes otázkou niekoľkých kliknutí. Navrhované zmeny prenesú DMFSD do digitálneho sveta aj s novými nástrojmi ochrany spotrebiteľov.
Aké zmeny prinesie DMFSD spotrebiteľom:
- Používanie tzv. „dark patterns (tmavé vzory/nekalé praktiky)“ bude zakázané. Ide o návrhy online prepojení spôsobom, ktorý obmedzuje spotrebiteľov slobodne sa rozhodnúť (napr. nákup predraženého poistenia pri nákupe rôznych tovarov a služieb).
- Právo komunikovať so živým človekom. Ide o významný pokrok vo svete, ktorému čoraz viac dominujú online kontaktné formuláre a chatovacie roboty (automaty), a kde rozhodnutia o investíciách za spotrebiteľov často robí umelá inteligencia.
- Tlačidlo odstúpenia od zmluvy. Ak spotrebitelia zmenia názor, napríklad po neuváženej investícii, toto tlačidlo im to uľahčí.
- Predzmluvné informácie: Kľúčové informácie (napr. celková cena produktu) musia byť oveľa viditeľnejšie, aby si spotrebitelia boli vedomí všetkých potenciálnych rizík.
Úver či pôžička sú dnes každému dostupné doslova jediným kliknutím, preto tento návrh prichádza v správny čas. Práve kvôli zastaranej legislatíve sa spotrebitelia často stávajú obeťami rôznych zavádzajúcich finančných ponúk. Tento návrh tak prináša spotrebiteľské práva aj do sveta finančných digitálnych služieb, čím reaguje na skutočnosť, že sa finančný priemysel čoraz viac zameriava na spotrebiteľov v online priestore. Popularita služieb typu „kúp teraz, zaplať neskôr“ rýchlo rastie a tieto služby často využívajú práve klamlivé praktiky, aby spotrebiteľa presvedčili zadĺžiť sa. Mnohí z nich pritom nevedia, do čoho vstupujú. Zámerom úpravy smernice preto nie je „len“ chrániť dlžníkov, ale aj väčšia istota spotrebiteľov pri rozhodovaní o online investíciách a vytvorenie spravodlivejšieho online trhu finančných služieb.
