Potraviny, ktoré obchodné reťazce predávajú Slovákom, sú menej kvalitné než tie v Rakúsku.
Potvrdil to prieskum HN, ktorý sa opieral o nákupy lacných produktov v bratislavskej i rakúskej Bille a Lidli. Zistili sme, že väčšina výrobkov spoza hraníc má kvalitnejšie zloženie. Napríklad pri mäsových výrobkoch sú rozdiely zarážajúce. A to najmä v Bille. Reťazce slová o slovenskom „druhoradom trhu“ odmietajú, spotrebitelia i minister pôdohospodárstva však bijú na poplach. „Pomôže najmä verejný tlak ľudí,“ tvrdí minister Zsolt Simon.
Napríklad rakúska šunka stojí toľko, čo slovenská, avšak obsahuje 91 percent mäsa. Slovenská verzia má 70 percent mäsového podielu a o polovicu menej výživovo hodnotných bielkovín. „Ponuka tovaru je v jednotlivých krajinách prispôsobená charakteru dopytu a kúpnej sile obyvateľstva,“ vysvetľuje Jiří Králíček z vedenia slovenskej Billy. Rozdiel v tomto prípade bol však len jeden eurocent.
Rozdiely sú aj v ďalších výrobkoch. Keksy Clever z Rakúska majú zas viac náplne a niekoľkonásobne viac kakaa. Obalom sa pritom takmer nelíšia od slovenských a dokonca sú o čosi lacnejšie. Sklamaním zo siete Lidl bol lacný kečup. Rakúšania si priplatia v prepočte na kilogram 35 centov, ale dostanú kečup so 70 percentami paradajok, Slováci, hoci formálne pod inou značkou, dostanú len necelých 20 percent paradajkového obsahu.
Aby bolo porovnanie výrobkov relevantné, HN sa rozhodli „posvietiť si“ na najlacnejšie produkty vlastných značiek Billy a Lidla – teda dvoch sietí, ktoré pôsobia v Rakúsku aj u nás. Z dvanástich sledovaných produktov mala väčšina lepšie zloženie v Rakúsku. Len štyri boli identické.
Pôdohospodári v kríze
O tom, že do východoeurópskych košíkov putujú druhoradé tovary, sa šepká už dlho. Pripojil sa aj minister pôdohospodárstva Zsolt Simon. „V žiadnom prípade nepovažujeme slovenský trh za druhoradý,“ presviedča hovorkyňa Lidla Lucie Borovičková. „Ponuka tovaru je v jednotlivých krajinách prispôsobená charakteru dopytu a kúpnej sile obyvateľstva,“ pridáva sa Jíří Králíček z vedenia slovenskej Billy. Argumentuje aj tým, že privátne značky sú „z povahy svojho poslania lacnejšie“. Minister vidí za súčasným stavom privysoké marže reťazcov na Slovensku. Sľubuje „vyvíjanie tlaku na reťazce“ a nové opatrenia, napríklad ohlasovaciu povinnosť pri dovoze potravín.
Podľa riaditeľky Potravinárskej komory Jarmily Halgašovej však „druhoradí“ určite nie sme, tvrdí, že naši poľnohospodári bojujú s nízkymi eurodotáciami a vysokou DPH. Výrobcovia podľa nej prispôsobujú potraviny požiadavkám obchodníkov a konzumentov.
Chýba uvedomelosť
Hovorca Slovenskej potravinárskej a poľnohospodárskej komory Stanislav Nemec však otvorene hovorí o cenovom tlaku na dodávateľov, ktorý negatívne vplýva na kvalitu.
„Najvýraznejšie sa to prejavuje tam, kde nefunguje spotrebiteľský patriotizmus a povedomie. Teda aj na Slovensku,“ hovorí. To sa podľa neho stáva „odbytiskom mnohých menej kvalitných potravín“. Zmeniť to môže podľa odborníkov väčší tlak spotrebiteľov. „Asi prišiel čas oprášiť múdrosť starých materí a zamerať sa na nákup potravín lokálnych chovateľov a pestovateľov,“ pridáva sa Petra Vargová Čakovská zo spotrebiteľského združenia Spoločnosť ochrany spotrebiteľov S.O.S.
ZDROJ: http://m.hnonline.sk/c3-52343670-kw0000_d-obchodne-retazce-na-slovakoch-setria
