Od 1. júla 2024 platí nový zákon o ochrane spotrebiteľa a v oblasti spotrebiteľského práva dochádza k viacerým zmenám. Po novom sa za produkt považuje tovar, služba, digitálny obsah, nehnuteľnosť, elektrina, voda alebo plyn, ktoré nie sú na predaj v obmedzenom objeme alebo v určenom množstve. Je preto veľmi dôležité rozlišovať, aký produkt je predmetom vašej spotrebiteľskej zmluvy.
Tovarom je akákoľvek hmotná hnuteľná vec, aj elektrina, voda alebo plyn, ktoré sú na predaj v obmedzenom objeme alebo v určenom množstve, a hmotný nosič, výlučne digitálneho obsahu, najmä CD, DVD, USB kľúč a pamäťová karta.
Službou je akákoľvek činnosť alebo výkon, ponúkaný alebo poskytovaný spotrebiteľovi, vrátane digitálnej služby a činností, ktoré dozorujú profesijné komory alebo orgány dohľadu v oblasti ochrany spotrebiteľa.
Nová právna úprava rozširuje aj zodpovednosť obchodníkov za vady digitálneho plnenia. Občiansky zákonník preto zavádza pojmy vec s digitálnymi prvkami, digitálny obsah a digitálne plnenie. Je však dôležité rozlišovať ich správne.
Vec s digitálnymi prvkami je akákoľvek hnuteľná vec, ktorá obsahuje digitálny obsah alebo digitálnu službu alebo je s nimi prepojená. Príkladom veci s digitálnymi prvkami je napríklad smart televízor alebo smart mobil.
Digitálnym obsahom sú údaje, ktoré sa vytvárajú a dodávajú v digitálnej forme.
Digitálnou službou je služba, ktorá spotrebiteľovi umožňuje vytvárať, spracúvať alebo uchovávať údaje v digitálnej forme, mať k takýmto údajom prístup, alebo ktorá umožňuje výmenu alebo interakciu údajov v digitálnej forme, ktoré nahrávajú alebo vytvárajú užívatelia služby.
Digitálny obsah a digitálna služba sa označujú spoločným pojmom digitálne plnenie.
POZOR: Za vec s digitálnymi prvkami sa nepovažuje digitálny obsah na trvanlivom médiu ako napríklad DVD disk. Aplikácie, bez ktorých je vec s digitálnymi prvkami použiteľná na určený účel, a ktoré sú do veci s digitálnymi prvkami stiahnuté dodatočne, sa považujú za digitálny obsah, nezávislý od veci s digitálnymi prvkami.
Za digitálnu službu sa nepovažuje poskytnutie štandardnej služby, ktorú je možné poskytovať fyzicky, no na jej poskytnutie sú použité prostriedky digitálnej komunikácie, napr. finančné sprostredkovanie či poskytovanie služieb advokátov prostredníctvom videohovoru.
Uplatnenie zodpovednosti za vady veci, vrátane veci s digitálnymi prvkami, definuje ustanovenie § 615 Občianskeho zákonníka. Zodpovednosť za vady digitálneho plnenia upravuje § 852d Občianskeho zákonníka.
– – –
Tento článok je súčasťou nášho letného špeciálu Horúce novinky z nového zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorým vás ním priebežne prevedieme. V ďalšej časti sa zameriame na tému ako po novom reklamovať chybný tovar.
Zdroj foto: >Image by freepik<
