Poslanci schválili opatrenia, ktoré majú pomôcť ľuďom vysporiadať sa s rastúcimi cenami. Ani devastačný vplyv pandémie, energetickej krízy a vojny na Ukrajine na naše peňaženky ich však nepresvedčili, aby na pomoc domácnostiam využili všetky dostupné nástroje, ktorými sú finančná pomoc, podporné programy a funkčná legislatíva.
Pomoc štátu v tejto kritickej situácii čoraz viac krajín vníma ako dlhodobú investíciu do kvality bývania, zdravia a ovzdušia, ktorá zníži účty za energie a bude aj jedným zo spôsobov ako sa zbaviť závislosti na ruskom plyne. Maximálny objem financií smerujú na renováciu rodinných domov a bytov a zlepšenie ich tepelno-izolačných vlastností. Všetky dostupné finančné zdroje napr. z Plánu obnovy (Obnov dom), EŠIF (Program Slovensko, Zelená domácnostiam), Environmentálneho fondu a Modernizačného fondu je preto kľúčové rýchlo sprístupniť čo najväčšiemu počtu štandardných, a paralelne aj nízkopríjmových domácností. Vytvoriť a spustiť takéto výzvy s naozaj dostatočným množstvom financií je navyše potrebné hneď, aby domácnosti (ale aj samosprávy a podnikatelia) stihli rekonštrukcie ešte do zimy, a znížili si tak spotrebu a teda i účty za energie už budúci rok.
Jedným zo zdrojov financovania môže byť aj nový EÚ systém obchodovania s emisnými povolenkami (ETS) a Sociálny klimatický fond. Napríklad v Nemecku z neho financujú rekonštrukcie domov či kúrenia z obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Česi z ETS už dnes financujú program Zelená úsporám. Naprieč politikami jednoducho treba zaviesť systém „znečisťovateľ platí“ a získané financie smerovať na komplexnú nízkoemisnú obnovu budov.
Hoci sa avizovaný jednorazový príspevok netýka dôchodcov, ktorých dôchodky sú minimálne, práve oni často žijú na vidieku v priveľkých, nezrekonštruovaných domoch. Chudobou trpia aj dôchodcovia v bytovkách, pretože často žijú sami alebo splácajú exekúciu či hypotéku svojich detí. Navrhovaná jednorazová pomoc teda obsiahne časť obyvateľov, ktorí ju vôbec nepotrebujú a vynechá značnú časť ľudí, ako napríklad aj ZŤP, ktorí ju potrebujú akútne.
Ani argument, že táto pomoc je zameraná na deti, neobstojí, pretože deti potrebujú elektrinu a kvalitnú stravu, aby sa mohli učiť. Ich chudobní rodičia však môžu mať iné priority, preto je potrebné štátnu pomoc na zlepšovanie podmienok detí cieliť presne. Vo Veľkej Británii cez zimu testovali program The New Household Support Fund. Samosprávy financie z neho poskytovali chudobným cez malé granty na jedlo, oblečenie a komunálne služby.
Aj pri zvýšení prídavkov a daňového bonusu by v prípade marginalizovaných a sociálne znevýhodnených domácností táto pomoc mala byť viazaná, pretože inak nemusí byť použitá na zlepšovanie života detí. Opäť príklad z Veľkej Británie. Na podporu rodín tam vláda zdvojnásobila objem bezplatnej starostlivosti o deti pre pracujúcich rodičov na 5 000£ na dieťa na rok a zvýšila hodnotu poukážok Zdravý štart v apríli o viac ako tretinu, aby tehotné a ženy s deťmi mladšími ako štyri roky mohli viac nakupovať čerstvé ovocie a zeleninu.
V čase rastúcej inflácie by teda pomoc od štátu mala zohľadňovať najmä skutočný príjem domácností, nie byť paušálne určená pre vybrané skupiny bez ohľadu na ich individuálne finančné zázemie. Napríklad v Litve je zraniteľným spotrebiteľom energie každý, kto poberá sociálnu pomoc alebo s takouto osobou žije v jednej domácnosti. Za energeticky chudobných sa považujú ľudia, ktorí 10 a viac % svojho príjmu minú na kúrenie. A štátna podpora je určená na platby za kúrenie a vodu.
Praxou overených opatrení je však viac. Francúzsko predĺžilo zákaz odpojenia aj po skončení zimných mesiacov, a keďže podľa taríf vedia určiť, kto sú malí odberatelia, na základe dohody štátu s dodávateľmi im časť nákladov za tieto mesiace odpustia. Ďalšou možnosťou je oslobodiť nízkopríjmové domácnosti od platenia distribučných poplatkov. Takéto opatrenia sa dajú spraviť hneď a sú presne cielené…
Včera bolo spustené ďalšie kolo programu Zelená domácnostiam, financie sa vyčerpali za 11 minút. Napriek našim upozorneniam, rastu cien vo všetkých odvetviach, odporúčaniam Európskej komisie financovať najmä obnovu budov a prechod na OZE, i akútnej potrebe naučiť sa žiť bez ruského plynu je v ponuke bol opäť obmedzený počet poukážok, ku ktorým sa dostanú len domácnosti, ktoré majú nemalé prostriedky na spolufinancovanie.
Bolo však absolútne nemúdrym rozhodnutím obmedziť túto podporu len na tepelné čerpadlá a kotle na biomasu. Vo všetkých krajinách, kde vidíme podporu štátu pre obnoviteľné zdroje energie, vlády podporujú najmä rozvoj fotovoltiky a tepelných čerpadiel. Európska komisia už niekoľko rokov neodporúča verejné financie používať na podporu slnečných kolektorov a biomasu. Štát má vytvoriť rovnaké podmienky pre obe technológie (fotovoltiku a tepelné čerpadlá) a výber nechať na domácnosti samotnej.
Zastaviť a následne obmedziť projekt Zelená domácnostiam a v tomto kritickom čase tak výrazne obmedziť prístup domácností k OZE je veľkou chybou. Je kľúčové, aby boli finančné zdroje v tomto programe výrazne navýšené a v čo najkratšom možnom čase bola doplnená a spustená aj ďalšia paralelná výzva na fotovoltiku a tepelné čerpadlá špeciálne pre nízkopríjmové domácnosti s kritériami, ktorá reflektujú ich špecifické možnosti.
A nakoniec – zmena zákona o energetike, zákona o regulácii v sieťových odvetviach a zákona o podpore OZE, platná od 1.4.2022, čiastočne reflektovala novú situáciu vo svete, ale zlepšila podmienky len lokálnym zdrojom, domácnosti musia naďalej čakať, ako sa nastavia podmienky po transpozícii smerníc.
To znamená, že ministerstvo hospodárstva síce začalo odbúravať bariéry rozvoja OZE na Slovensku, no doterajšie zmeny nijako nezlepšili a nezjednodušili podmienky domácností napríklad na pripojenie fotovoltickej elektrárne do siete. Pre domácnosti by malo dôjsť k zmene až od 1.10.2022, kedy budú transponované smernice, s ktorých implementáciou meškáme už vyše 16 mesiacov.
