Či a ako môže spotrebiteľský nezáujem o ruský tovar ovplyvniť politiku Ruska voči Ukrajine skúmala dánska spotrebiteľská organizácia Forbrugerrådet Tænk.
Okrem tlaku, ktorý vyvíjajú na Rusko jednotlivé vlády prostredníctvom medzinárodných sankcií, prijímajú početné opatrenia aj rôzne obchodné spoločnosti, čím pravdepodobne reagujú aj na požiadavky svojich zákazníkov, ktoré prezentujú napríklad na sociálnych sieťach.
Niektoré dánske supermarkety bojkotujú ruský tovar, no sú aj firmy, ktoré do vydania článku Forbrugerrådet Tænk (16. marca 2022) výrobu v ruských továrňach nezastavili ako napríklad Novo Nordisk, Lundbeck alebo Carlsberg.
Bojkotovať tovar z konkrétnej krajiny môže byť komplikované, často je totiž skutočný pôvod ťažko zistiť. Napríklad vodku značky Stolichnaya vyrába luxemburská spoločnosť, ktorá sa kvôli vojne na Ukrajine rozhodla zmeniť názov výrobku na Stoli. Podľa Vagn Jelsøe, poradcu Forbrugerrådet Tænk, „ľudia často nemajú možnosť informovaného výberu, pretože je veľmi ťažké overiť, odkiaľ tovar skutočne pochádza a akej národnosti sú majitelia spoločnosti. Informovaní by však o tom byť mali, pretože je základným právom spotrebiteľa vyberať si tovar podľa vlastných preferencií.“
Pri množstve produktov pochádzajú materiály alebo súčiastky z viacerých rôznych krajín. Na smartfóny z Ázie sú napríklad potrebné mikročipy, na ktorých výrobu sa používa paládium a neón z Ruska. Alebo značka, ktorá znie francúzsky alebo rusky, môže patriť čínskemu subjektu…
Bojkot tovaru z určitej krajiny nie je novinkou. Napríklad francúzsky trh s vínom v polovici 90. rokov doplácal na francúzske jadrové testy v Tichom oceánu a v roku 2006 sa saudskí spotrebitelia pokúsili ovplyvniť dánsku vládu, aby sa dištancovala od karikatúr Mohameda tak, že prestali kupovať dánske mliečne výrobky. Hoci bojkot spotrebného tovaru len ťažko otrasie politikou cudzej krajiny, spotrebitelia určite môžu vyvíjať tlak na firmy, aby zmenili prístup, pretože správanie zákazníkov rozhoduje o ziskoch a ovplyvňuje ceny akcií a investičné trhy.
Bojkot ruského tovaru na našom trhu je predovšetkým prejavom postoja, ktorý nám pomáha zvládať frustráciu a pocit bezmocnosti zo súčasnej situácie. Odborníci i politici sa ale zhodujú, že maximálny tlak na Rusko možno vyvinúť najmä zastavením dovozu ruského plynu, ktorý dnes tvorí 40 % celkovej spotreby EÚ.
