Hoci sa v posledných rokoch objavilo niekoľko zákonov, ktoré majú zabrániť dvojitej kvalite výrobkov, pocit, že sa za hranicami predáva kvalitnejší tovar úplne nezmizol. Potvrdzuje to aj anketa, v ktorej sme sa spotrebiteľov pýtali na dôvod, prečo vyrážajú za nákupmi do zahraničia. Slováci nakupujú v rakúskych supermarketoch a českí spotrebitelia zasa volia tie nemecké najčastejšie „vraj kvôli kvalitnejším (a niekedy aj cenovo výhodnejším) mliečnym výrobkom, údeninám a sladkostiam“. Ale je to naozaj tak?
Pred troma rokmi česká spotrebiteľská organizácia dTest obišla okolité štáty, aby zistila kvalitu tamojších najlacnejších potravín. V lete pokus v spolupráci so slovenskou spotrebiteľskou organizáciou Spoločnosť ochrany spotrebiteľov (S.O.S.) Poprad zopakovali. Obišli šesť krajín, v každej nakúpili podľa rovnakého zoznamu a následne porovnali zloženie nakúpených vzoriek. Celkovo porovnali 79 chladených a mrazených výrobkov.
Pre vzorky najlacnejších potravín sme sa tentoraz vydali do nemeckého Aldi, poľskej Biedronky, rakúskeho Sparu, maďarského Auchanu a českého i slovenského Kauflandu. Všade sme nakúpili to isté: mrazenú pizzu, mliečny dezert, krájaný eidam, jahodový jogurt, dusenú šunku, párky a vajcia. Vyberali sme ako cudzí jazyk neznalí zákazníci, teda iba podľa vzhľadu výrobkov a najnižšej ceny. Podotýkame, že sme volili výrobky s najnižšou mernou cenou (teda cenou za 100 g, nie za celé balenie), pričom sme nebrali do úvahy zľavové akcie. Následne sme z etikiet vyčítali výživové údaje, zloženie a na základe týchto informácií sme výrobkom podľa zostupnej kvality priradili poradie v tabuľke.
Koľko je dosť mäsa v šunke?
Kvalita najlacnejšieho tovaru sa v jednotlivých krajinách líši. Asi najvýraznejšie rozdiely sme zaznamenali v prípade údenín. Bravčovú šunku sme bez problémov kúpili vo všetkých navštívených krajinách. Z hľadiska kvality nás zaujímal predovšetkým obsah mäsa, tuku, soli a počet prídavných látok a „nemastných“ ingrediencií. Najlepšiu šunku sme priviezli z Nemecka. Aj tá najlacnejšia u nich obsahovala 94% mäsa, čo bolo v ostrom kontraste s maďarským výrobkom na poslednej priečke, ktorý deklaroval len 57% mäsa a k tomu navyše aj prídavok separátora, bravčovej kože či farbív. Pri prepočte cien pritom paradoxne vyšiel maďarský výrobok drahšie ako nemecký (0,95 EUR/100 g vs 0,74 EUR/100 g). Slovenská šunka s 93%-ným podielom mäsa (a cenou 0,88 EUR/100 g) obsadila tretie miesto.
Mliečny trojboj
V regáloch s mliečnymi výrobkami sme vyberali výrobky pre dospelých, aj výrobky pre deti. Pri mliečnych výrobkov nás zaujímal obsah tuku, pričom tu je vyšší obsah tuku žiadúci, pretože znamená použitie drahšieho mlieka. Ďalej sme sledovali obsah bielkovín, soli, cukru a dôležitých ingrediencií.
Pri plátkovom eidame bol jasným hlavným kritériom obsah tuku v sušine. České a slovenské predajne ponúkali najlacnejšie eidam s 30%-tami tuku v sušine. Všade inde eidam začínal na 40% až 45% tuku v sušine, čo u nás predstavuje drahší akostný stupeň. Napriek tomu, český a slovenský 30%-ný eidam obsadil prostrednú priečku. V ich prospech totiž zahral vyšší obsah bielkovín a tiež fakt, že sa obišli bez akýchkoľvek prídavných látok.
U všetkých doteraz spomínaných produktov patrili prvé miesta výrobkom z nemecky hovoriacich krajín. V prípade jahodových jogurtov sme najlepší výrobok našli v Poľsku. Tamojší jogurt nás zaujal vysokým obsahom bielkovín, a ako jediný dokázal jahodovú dochucujúcu zložku vytvoriť bez pridaných farbív. Na druhej strane musíme uznať, že s cenou 0,27 EUR/100 g išlo o vôbec najdrahší jogurt v našom výbere.
Slovenský jogurt skončil na predposlednom piatom mieste, pred maďarským zástupcom. Body stratil najmä za veľmi nízky obsah jahôd (3,7%) a najvyšší obsah soli (0,25g/100g). Na chvoste jogurtovej tabuľky skončil maďarský jogurt, najmä vinou nízkeho 2% podielu jahôd.
Poslední zástupcovia mliečneho sortimentu sú určení najmä deťom, a ide o mliečne dezerty s lieskovými orieškami a kakaom pripomínajúce dezert Zott Monte. Z Rakúska a Maďarska sme doviezli priamo originály, z ostatných krajín len jeho napodobeniny. U maďarského a rakúskeho Monte nás prekvapilo mierne odlišné zloženie, menej sa nám páčila rakúska varianta. Mala totiž nižší obsah tuku, kakaového prášku a obsahovala prídavok škrobu navyše. Prvé miesto pripadlo dezertu z nemeckého Aldi, predovšetkým zásluhou vysokého obsahu kakaa a čokolády. V Česku a na Slovensku sa ponúkal rovnaký výrobok, ktorý v našom hodnotení skončil posledný. Dôvodom bol predovšetkým najnižší obsah mliečneho tuku.
Vaječný patriotizmus
Ďalšou položkou na našom nákupnom zozname boli čerstvé vajcia. Vo všetkých krajinách sme nakúpili vajcia veľkosti M, poradie v tabuľke preto určili podmienky chovu sliepok. V súčasnej diskusii o prechode z klietkových na halové chovy sa často argumentuje zvýšenými výrobnými nákladmi na podstielkové vajcia, preto sme klietkový chov považovali za „najlacnejší“.
Prvú priečku obsadili rakúska vajíčka z voľného výbehu (kód 1), po nich prišli české a nemecké podstielkové vajcia (alias vajcia z halového chovu s kódom 2). Maďarské, poľské a slovenské vajíčka z klietkového chovu (kód 3) skončili na posledných troch miestach (v tabuľke v abecednom poradí).
Z pečiatok na samotných vajíčkach sme tiež sledovali ich pôvod – v každej krajine sa predávala tamojšia produkcia. Za zmienku však stojí nemecká pečiatka, ktorá okrem povinných údajov o pôvode a chove navyše uvádzala aj dátum spotreby vajec. Vo všetkých ostatných štátoch sa dátum spotreby objavil len na škatuli.
Akú údeninu obsahuje pizza z mrazničky?
Najstudenší výrobok v našom porovnaní predstavovala mrazená pizza s údeninou. V jej prípade sme sa zamerali na množstvo dôležitých ingrediencií a ich kvalitu. Bohužiaľ sme naprieč všetkými krajinami nedokázali nájsť jeden spoločný druh, a nazbierala sa nám pestrá škála šunkových a salámových pízz. Aj u nich bolo možné sledovať nami vybrané kritériá.
Začnime použitými údeninami. Body sme – rovnako ako v prípade párkov a šunky – krátili za „vylepšovanie“ šunky a salámy škrobom, farbivami či chuť zvýrazňujúcimi látkami. V tomto porovnaní najnižšie skóre získali pizze z Poľska a Maďarska, u ktorých použité údeniny obsahovali pridaný škrob a látky zvýrazňujúce chuť, zloženie maďarskej pizze avizovalo aj prídavok mechanicky separovaného mäsa.
Druhým spoločným znakom všetkých porovnávaných pízz bol syr. Aj keď v prípade pizze Hawaii z maďarského obchodu by sme o syre hovoriť nemali. Podľa informácií na jej etikete totiž výrobca namiesto syra použil náhradu obsahujúci rastlinný tuk, čo maďarskú pizzu v porovnaní kvality posunulo na posledné miesto tabuľky. Na prvom mieste skončila nemecká pizza, tesne nasledovaná rakúskou. Bonusové body si pripísali predovšetkým za vyšší podiel údenín a syra.
Slovenský nákup druhý najdrahší
Rovnako ako pred tromi rokmi, aj tentoraz sa ukázalo, že úroveň najlacnejších potravín sa v stredoeurópskych obchodoch líši.
A aký je vzťah medzi kvalitou a cenou? Z pohľadu slovenského spotrebiteľa platí, že za kvalitu sa pripláca. Zahraničné potraviny na prvých miestach boli väčšinou drahšie ako slovenské výrobky. Na druhej strane, nemecký tovar s najvyšším počtom prvých miest nebol najdrahší.
Zvlášť zaujímavé je porovnanie merných cien, teda situácia, kedy by sme zo všetkého kúpili sto gramov – 100 g párkov, šunky, jogurtu, pizze, dezertu, syra a k tomu jedno vajce. V takom prípade by sme v slovenskom obchode nechali 3,06 EUR. Nemecký, lepšie hodnotený nákup, vyšiel v prepočte na 2,96 EUR, čo je po Poľsku (2,13 EUR) a Česku (2,50 EUR) tretia najnižšia suma.
Napríklad v Maďarsku sme za ten istý tovar v nižšej kvalite zaplatili 3,05 EUR. Vôbec najdrahšie vyšli chladené a mrazené potraviny v Rakúsku, kde by sme za náš „špecifický“ košík nechali 4,78 EUR. Za veľkým rozdielom stoja predovšetkým výrazne drahšie rakúske údeniny a vajcia.
Tip SOS
Aktuálne porovnanie síce nie je klasickým prieskumom dvojitej kvality, môže však prispieť k objasneniu vnímania daného problému.
Ukázalo sa totiž, že trhy v rôznych štátoch majú odlišnú úroveň toho, čo „ešte“ zákazníkom ponúkajú. V praxi to znamená, že keby slovenský zákazník v Nemecku či Rakúsku kupoval tie najlacnejšie potraviny z ich ponuky, často si prinesie kvalitnejší tovar, ako keby len podľa ceny nakupoval na Slovensku. Z toho potom môže vznikať dojem, že v zahraničí sa predáva kvalitnejší tovar.
Spotrebiteľom, ktorí chcú nakupovať kvalitne v slovenských obchodoch tak môžeme poradiť jediné:
Nevyberajte si len podľa ceny a kontrolujte pri nákupe aj etikety výrobkov. Hľadajte v nich informácie, na ktoré sme sa zamerali aj my: obsah dôležitých živín, množstvo hlavných ingrediencií či počet prídavných látok.
