Keď sme sa v lete vybrali do susedných krajín porovnať kvalitu potravín, priviezli sme toľko vzoriek, že sa nám do jedného článku všetky nezmestili. V októbrovom článku ste tak mohli nájsť výsledky porovnania mliečnych výrobkov, údeného mäsa a vajec, a teraz prišli na rad aj na výrobky nechladeného sortimentu.
Ako sme postupovali pri nákupe vzoriek? V spolupráci s českou spotrebiteľskou organizáciou dTest sme navštívili nemecký, rakúsky, poľský, maďarský, český a slovenský supermarket, a podľa jednotného zoznamu v nich nakúpili najlacnejšie potraviny.
Okrem chladených produktov, o ktorých sme informovali minulý mesiac, sme zamierili aj k nechladeným regálom a hľadali v nich dva druhy toustového chleba, maslové sušienky, ovocnú a mäsovú detskú výživu a pomarančový nápoj v tetrapackovom balení, pripomínajúcom pomarančový džus. Vždy sme vyberali ako zákazníci, ktorí nehovoria cudzím jazykom, teda iba podľa vzhľadu výrobkov. Druhým kritériom bola najnižšia cena (cena za 100 g výrobku, nie za celé balenie).
Z obalov výrobkov sme opísali údaje o zložení a výživových hodnotách, a na ich základe sme výrobky zoradili podľa ich klesajúcej kvalitatívnej úrovne. Našim cieľom bolo porovnať úroveň trhov v jednotlivých krajinách, pretože sa domnievame, že práve rozdielna kvalita cenovo dostupných potravín ovplyvňuje pohľad spoločnosti na problém dvojitej kvality potravín na európskom trhu. Musíme však dodať, že v tomto prípade o klasický prieskum dvojitej kvality nejde, keďže sme neporovnávali výrobky rovnakých značiek, ale potraviny rovnakého druhu.
Toust s maslom a konzervantmi Podobné porovnanie pred troma rokmi ukázalo veľké rozdiely v zložení toustového chleba v Čechách a Nemecku. Na náš zoznam sme sa preto rozhodli zaradiť svetlý a celozrnný toustový chlieb.
Ako sme na našich cestách za vzorkami zistili, svetlý toustový chlieb v strednej Európe často obsahuje maslo. Okrem slovenského a rakúskeho tovaru jeho pridanie deklarovali všetky nakúpené vzorky, líšilo sa však jeho množstvo. Najštedrejší boli v Nemecku s 3,4% obsahom masla, nižší obsah (2,4%) deklaroval chlieb z Maďarska. Česká vzorka s 3,3% skončila na druhom mieste.
Okrem obsahu masla v tabuľke výrazne zasiahli aj prídavné látky. Pre naše porovnanie sme vybrali emulgátory a konzervanty, bez ktorých sa chlieb môže zaobísť. Väčšina vzoriek ich nepreukázala, len maďarský chlieb uvádza sledované aditíva.
Rovnaké látky sme sledovali aj pri celozrnom chlebe. Rozdiel bol iba v tom, že pridanie konzervantov a emulgátorov v tomto prípade deklarovali dve vzorky – slovenská a maďarská. V oboch kategóriách platí, že chleby s aditívami sa ocitli na chvoste našich tabuliek.
Z dôležitých ingrediencií nás pri celozrnných chleboch zaujímal samozrejme aj podiel celozrnnej múky. Najväčším množstvom sa mohla pochváliť etiketa poľského výrobku (62%), na opačnom konci skončil nemecký výrobok s 24%. Slovenský tovar obsadil s 55% celozrnnej múky tretie miesto.
Palmový olej alebo maslo?
V lete sme sa v ankete na našom facebookovom profile spotrebiteľov opýtali, čo chodia do zahraničia nakupovať najčastejšie. Na treťom mieste vtedy skončili sladkosti a tie v našom nákupnom košíku zastúpili sušienky. Pôvodne sme mali na mysli okrúhle sušienky evokujúce maslové pečivo, no pri ich nákupe sme narazili na problémy. V nemeckom Aldi sme našli len prázdne miesto a cenovku. Pri druhom pokuse o nákup už v Aldi nemali ani cenovku, preto sme zašli do nemeckého Kauflandu. Problémy prišli aj v Rakúsku a Maďarsku, kde sme museli vybrať maslové sušienky iného typu. Vo všetkých prípadoch nás zaujímal obsah cukru a výživné hodnoty.
Na maslo sme narazili iba v troch výrobkoch: nemeckom, rakúskom a poľskom. Rakúsky aj nemecký tovar dokonca okrem masla neobsahovali žiadny iný tuk. Vo všetkých ostatných sušienkach sme našli aj palmový olej.
Najvyšším podielom masla sa pýši nemecký Kaufland/K-Classic Butter Spritzgebäck (35%). České, vizuálne veľmi podobné sušienky Kaufland/K-Classic Gold Rings maslo neobsahovali vôbec. Napodiv sme maslo nenašli ani v sušienkach Opavia Club kúpených na Slovensku, ktoré obsahovali najmenej soli. Chuťový dojem u nich zabezpečujú maslové arómy. Prvé miesto v tabuľke získali sušienky z Rakúska. Obsahovali síce relatívne skromných 1,2% masla, ale prvé miesto im zabezpečili výživové hodnoty. Nemecké sušienky skončili vďaka svojim nutričným hodnotám na druhom mieste. S 31% tuku a 23% cukru totiž išlo o pomerne ťažký dezert.
Najmenším to najlepšie?
Sušienkami sme sa trochu priblížili deťom a u nich ešte chvíľu zostaneme. Na základe našich skorších prieskumov sme sa totiž rozhodli do nákupného zoznamu zaradiť aj dve detské výživy: desiatu s banánmi a výživu s mäsom – typ bolonské špagety.
Výživy pre deti do troch rokov patria do samostatnej kategórie a podliehajú podrobnej regulácii zloženia a nutričných hodnôt. Napriek tomu sa kvalita môže zobraziť – pri ovocných výživách napríklad vyšším ovocným podielom, použitím zhusťovadiel, sladidiel, prípadne použitím surovín z ekologického poľnohospodárstva.
Všetky spomínané kritériá sme vzali do úvahy a vďaka nim sa nám podarilo banánové výživy zreteľne rozdeliť. Prvé miesto patrí rakúskej bio jablkovo-banánovej výžive so 100% ovocným podielom. O posledné miesto tabuľky sa delia v Česku a na Slovensku kúpené banánové výživy Hello. Posledné miesto im pripadlo najmä kvôli deklarovanému pridaniu cukru, čo sme pri banánových výživách nečakali. Najnižší ovocný podiel (61%) deklarovala maďarská vzorka.
Pri mäsovej výžive sme sa zamerali na obsah mäsa, špagiet a paradajok, deklarované pridanie škrobu či sladidiel a bio certifikáciu. Prvé miesto obsadili bio bolonské špagety z Rakúska, na druhom mieste vinou vyššieho obsahu soli skončila nemecká bio výživa. Poslednú priečku opäť obsadil maďarský tovar. Dôvodom bol najmä pridaný glukózový sirup.
U detských výživ nás zaujímali aj cenové rozdiely. Pri porovnaní výrobkov pre malé deti totiž pred dvoma rokmi dTest zistil, že nemecký tovar je lacnejší ako slovenský. Aktuálne čísla to potvrdili len čiastočne – banánová výživa bola na Slovensku lacnejšia (0,29 EUR/100 g vs. 0,38 EUR/100 g), naše bolonské špagety však naopak vyšli drahšie (0,51 EUR/100 g vs. 0.43 EUR) 100 g).
Nie je všetko džús, čo sa v krabici predáva
Najväčším prekvapením bolo porovnanie pomarančových nápojov. Na nákupný zoznam sme si dali najlacnejší pomarančový nápoj predávaný v tetrapackovej krabici, pripomínajúci džús. Pointou bolo zistiť, čo sme vlastne kúpili: džús, pomarančový netár alebo ovocný nápoj? Medzi spomínanými kategóriami je totiž zásadný rozdiel. Džús je 100% ovocná šťava, pomarančový nektár má aspoň 50% ovocný podiel a pri ovocnom nápoji môže byť pomarančový podiel akýkoľvek.
Z nákupu sme si trikrát priniesli pomarančový džús, jeden nektár a dva ovocné nápoje. 100% pomarančovú šťavu z koncentrátu sme si priviezli z Čiech, Nemecka a Rakúska. Nektár s 50% ovocným podielom bol zo slovenského obchodu, v Poľsku a Maďarsku sa za najnižšiu cenu predávali pomarančové ovocné nápoje s 6,6%, respektíve 12% pomarančovej šťavy.
Za zvláštnu zmienku stojí poľský výrobok Garden Orange a jeho zavádzajúci obal. Obrázok pomaranča a veľký nápis 100% na prednej strane škatule ľahko vyvolá dojem, že nápoj obsahuje iba pomarančovú šťavu. V skutočnosti však išlo o nápoj s 20%-tami ovocnej šťavy, kde iba 6,6% pripadlo na pomaranče. Zvyšných 13% tvorila jablčná a mandarínková šťava, no ani jedna z nich nebola na čele krabice priznaná. A nápis 100 %? Ten sa týka 100% odporúčanej dennej dávky vitamínu C, ktorú ponúka pohár daného nápoja. Inak mal výrobok k 100% ovocnej šťave ďaleko. Etiketa hlásala pridanie fruktózovo-glukózového sirupu, náhradných sladidiel, farbív a aróm. Poľský nápoj tak skončil na poslednom mieste v tabuľke. Nákup naslepo založený iba na vizuálnom dojme by mohol skončiť nepríjemným sklamaním.
Maďarský výrobok sa tomu poľskému v mnohom podobal. Tiež obsahoval zmes sirupu a náhradných sladidiel, no jeho obal bol voči zákazníkom férovejší. Na čelnej strane bol uvedený skutočný obsah pomarančovej šťavy vo výrobku.
Záverečné cenové zhrnutie
Naše druhé porovnanie uzavrieme celkovou bilanciou. Spolu sme nakúpili 13 položiek chladeného a nechladeného sortimentu. Najúspešnejšími boli v našom porovnaní produkty kupované v Nemecku. V tesnom závese za nimi skončili rakúske vzorky. Na posledných miestach tabuľky najčastejšie končili výrobky z Maďarska. České a slovenské vzorky by sme mohli označiť za priemerné.
Zaujímavé je aj cenové porovnanie. V tabuľkách nájdete celkovú cenu zaplatenú za každú z 13 položiek, aj mernú cenu nákupu zahŕňajúcu iba prepočítané ceny za 100g alebo 100ml výrobku. Porovnanie merných cien ukázalo, že najlacnejšie vyšiel nákup v Poľsku (3,9 EUR), druhý najlacnejší bol nákup v Čechách (4 EUR). Nemecký tovar vyšiel v súčte cien na 4,52 EUR, čo ho stavia na tretie miesto. S ohľadom na celkové výsledky v našom porovnaní by sme tak o nemeckom nákupe mohli hovoriť ako o výhodnom nákupe. Pomer nemeckej ceny a kvality by mohol byť nepríjemným zistením najmä pre maďarských spotrebiteľov, pretože maďarské vzorky s horším hodnotením vyšli cenovo drahšie (5,32 EUR).
Náš tip:
Výsledky aktuálneho i predchádzajúceho porovnania jasne ukázali, že cenovo najdostupnejšie potraviny majú v rôznych krajinách rôznu kvalitu. Vzhľadom na to, že sme neporovnávali iba výrobky rovnakých značiek, nemožno hovoriť o klamlivých praktikách dvojitej kvality. Nami zistené rozdiely však potvrdzujú dojem, že sa v niektorých krajinách predáva kvalitnejší tovar ako u nás na Slovensku.
Prečo to tak je? Všetky dôvody definovať nedokážeme – ale podľa nášho názoru svoju úlohu zohrávajú nasledujúce dva faktory.
1. Rozdielna legislatíva, ktorá v danej krajine upravuje kvalitu potravín. Väčšinu týchto predpisov si jednotlivé štáty EÚ upravujú sami a z našich skúseností vieme, že napríklad nemecké požiadavky sú oveľa konkrétnejšie ako tie české.
2. Ešte dôležitejší je možno fakt, že spotrebitelia ponúkanú kvalitu akceptujú. Dôvodom je bezpochyby odlišná kúpna sila jednotlivých krajín, ale aj nižšia miera informovanosti spotrebiteľov, ktorí si nevedia na základe dôležitých informácií vybrať lepšie.
Dobrou správou je, že sa s tým dá niečo robiť. Najúčinnejšou cestou je vyberať si kvalitnejšie potraviny a tie horšie tým z trhu vytlačiť.
Poznámka: Ceny sú prerátané kurzom platným dňa 5.11.2021 (1CZK = 0,039 EUR)
