Práve prešiel presne rok odo dňa, čo sa u nás doma spustila elektráreň. Rozhodovanie, či sa vybrať cestou inštalácie fotovoltických panelov na našom dome nebolo jednoduché. V okolí sa takto upravenou strechou hrdilo len niekoľko domov, informácie sa rôznili, papier popísaný výhodami a nevýhodami nedával jednoznačnú odpoveď, a aj kamarát google ponúkal množstvo skôr chaotických informácií. Bolo ťažké si vybrať, no nakoniec sme zvolili formu skupinového nákupu, kde výber zhotoviteľa, panely, obsah zmluvy o dielo, aj pomoc pri riešení prípadných problémov zastrešila spotrebiteľská organizácia Spoločnosť ochrany spotrebiteľov. Výsledok? Po roku bezproblémového fungovania systému môžeme zbierať úrodu.
Ako štvorčlenná rodina, ktorá žije vo veľkom, staršom rodinnom dome, sme ročne spotrebovali 2 500 kWh. Pri nastavení kapacity fotovoltickej elektrárne sme plne dôverovali zhotoviteľovi, a nakoniec nám strechu „skrášľuje“ 8 panelov s celkovým inštalovaným príkonom 3,680 kWp. Hoci v rámci cenovej ponuky zhotoviteľ vypočítal odhadovanú ročnú výrobu len 4 196,99 kWh, vďaka vhodnej orientácii panelov na južnú stranu, a pravdepodobne väčšiemu počtu slnečných dní, nám za rok vyrobili presne 4 695 kWh. Možno priveľa na to, čo momentálne potrebujeme, ale človek by nemal robiť veci len pre daný moment, a ak to finančná situácia dovolí, uvažovať aj do budúcna – vyhrievaný bazén pravdepodobne nehrozí, ale elektromobil bude čoskoro celkom reálna voľba.
Keďže náš dodávateľ elektriny sprístupňuje cez svoju webovú stránku aktuálne údaje o našej spotrebe a vyrobenej, ale nespotrebovanej elektrine, ktorá odišla do distribučnej siete, získala som reálny obraz o využívaní našej elektrárne v danom čase. Z vyrobených 4 695 kWh odišlo do siete 3 792 kWh, čo znamená, že priamo sme využili 903 kWh, teda 36 % celkovej ročnej spotreby. A to bez platenia ceny elektriny a akýchkoľvek distribučných poplatkov.
Hoci vyrobíme viac, ako sme schopní minúť, neznamená to, že naše účty za elektrinu sú nulové. Kúpa fyzickej batérie nám momentálne príde ako drahé riešenie, no v budúcnosti to nevylučujeme, preto sme sa vybrali cestou virtuálnej batérie. Nie je to síce ideálne riešenie, ale prispieva k ďalšej úspore, a určite aj ďalším benefitom fotovoltiky ako zníženie faktúr za elektrinu, čiastočná energetická nezávislosť, keď nám svieti slniečko, a dobrý pocit, že aj my malou kvapkou v mori prispeli odľahčeniu našej ťažko skúšanej prírody. Za virtuálnu batériu aktuálne platíme len 2 eurá mesačne, a za zvyšnú elektrinu, ktorá nám pritečie zo siete, platíme len distribučné poplatky.
Je pravda, že bez fyzickej batérie sme museli trošku zmeniť náš životný štýl. Aby sme fotovoltiku využili čo najlepšie, perieme, umývačku či sušičku zapíname, elektrokolobežku nabíjame a vysávame výhradne cez deň. Ešte predtým si však vždy rýchlym klikom v aplikácii našej elektrárne na mobile overím, či naša aktuálna výroba postačuje na pohon všetkých spotrebičov naraz, alebo si ich použitie rozložím v čase. A ak aj nie, stále si viem vyrobenú elektrinu vziať z virtuálnej batérie, kde jej mám vždy dostatok. Hoci tá už nie je zadarmo, aj zníženie o cenu dodávky, ktorá sa pohybuje okolo 40% z celkovej ceny, je pre nás významnou úsporou. Najnovšie elektrinu, ktorú sme vyrobili nad limit virtuálnej batérie a doteraz sme tak vlastne darovali niekomu neznámemu na druhej strane distribučnej siete, môžeme dokonca zdieľať s inou domácnosťou, ktorú si sami vyberieme. Bude to síce stáť trochu času a možno aj nervov, kým zabezpečíme celý proces, ale nakoniec pomôžem aj znížiť faktúru za elektrinu aj niekomu zo svojich blízkych či susedov.
Výsledkom prvého roka života s fotovoltikou je teda zníženie našich nákladov na elektrinu o viac ako 60 %, čo konkrétne v našom prípade znamená 30 eur mesačne. Za predpokladu súčasných cien je tak návratnosť našej investície necelých 10 rokov. Možno sa to niekomu nebude zdať výhodné, my sme si však vedomí, že stále máme štátom dotované ceny elektriny, a v prípade, že raz skončia (čo sa asi dá predpokladať), budeme chránení a ušetríme ešte viac.
