Podľa prieskumu spotrebiteľských organizácií realizovanom v deviatich krajinách EÚ[1] spotrebitelia veria, že umelá inteligencia (AI – artificial intelligence) im môže priniesť výhody. Keď však mali vyhodnotiť pridanú hodnotu služieb, ktoré už dnes využívajú technológiu AI ako napríklad domáci virtuálni asistenti alebo reklamy na stránkach elektronických obchodov, väčšina respondentov o nej nie je vôbec presvedčená.
Spotrebitelia sa obávajú, že umelá inteligencia môže viesť k častejšiemu zneužívaniu osobných údajov. Zvlášť v prípade technológií ako je napríklad rozpoznávanie prostredníctvom hlasu (voice recognition) až 68% spotrebiteľov v Nemecku a 71% spotrebiteľov v Belgicku len málo verí v ochranu svojho súkromia.
Veľký počet respondentov tvrdí, že súčasná legislatíva nedostatočne reguluje aktivity založené na umelej inteligencii. Iba pätina respondentov si myslí, že ich súčasné pravidlá pred zneužitím AI chránia dostatočne. Plány EÚ pripraviť legislatívu o pravidlách použitia umelej inteligencii sú preto do veľkej miery v súlade so všeobecnými očakávaniami spotrebiteľov.[2]
Prieskum ukazuje, že spotrebitelia v umelej inteligencii vidia potenciál, no chcú mať nad ňou väčšiu kontrolu. Viac ako dve tretiny respondentov uviedli, že ako používatelia by mali mať právo automatizované rozhodovanie odmietnuť.
Ďalšie výsledky prieskumu[3]:
- Informovanosť o umelej inteligencii je stále pomerne nízka, 21% spotrebiteľov tvrdí, že o nej nikdy nepočuli alebo o nej nevedia vôbec nič.
- Spotrebitelia očakávajú, že služby založené na strojových výpočtoch budú schopné predvídať dopravné nehody (91%), možné zdravotné problémy (87%) alebo potenciálne finančné problémy (81%).
- Spotrebitelia hlásili aj negatívne skúsenosti, 41% respondentov napríklad za problematické označilo návrhy úverov a pôžičiek vygenerovaných automatmi.
Monique Goyens, generálna riaditeľka Európskej spotrebiteľskej organizácie (BEUC): „Produkty a služby, ktoré používajú umelú inteligenciu – od hlasových asistentov po chatovacích robotov – čoraz viac ovplyvňujú život spotrebiteľov. Napriek tomu má až 43% respondentov pocit, že sú o nej informovaní nedostatočne alebo o umelej inteligencii ešte nikdy nepočuli. Aj tí, ktorí sú presvedčení, že im umelá inteligencia môže priniesť určité výhody, zároveň tvrdia, že zatiaľ presvedčivé výsledky neprináša. Mnohí tiež majú vážne obavy (až polovica respondentov), že použitie umelej inteligencie povedie k diskriminácii.“
Prieskum ukázal, že aj samotné spotrebiteľské organizácie majú zatiaľ nedostatok informácií, aby mohli spotrebiteľov informovať o užitočných a bezpečných aplikáciách používajúcich AI, či o tom, ako ich najlepšie používať.
Je tiež znepokojujúce, že väčšina spotrebiteľov neverí, že ich súkromie je dostatočne chránené pri používaní napríklad inteligentných hodiniek či hlasových asistentov. Spotrebitelia sa tiež obávajú rizika, že obchodné spoločnosti a vlády môžu umelú inteligenciu zneužiť na manipuláciu ich rozhodnutí a diskrimináciu. Zákonodarcovia EÚ i národných vlád by preto tieto obavy mali brať veľmi vážne a zabezpečiť, aby spotrebitelia boli dostatočne chránení a mohli tejto technológii dôverovať viac.
Súčasné pravidlá ochrany spotrebiteľa, jeho súkromia a zodpovednosť za prípadne spôsobenú škodu jednoducho tento účel nespĺňajú, Európska komisia preto pripravuje pravidlá, ktoré spotrebiteľov pred diskrimináciou či manipuláciou osobných údajov ochránia.
[1] Prieskum realizovali spotrebiteľské organizácie z deviatich krajín EÚ (Test Achats/Test Aankoop, Belgicko; Forbrugerrådet Tænk, Dánsko; UFC-Que Choisir, Francúzsko; vzbv, Nemecko; Altroconsumo, Taliansko; Federacja Konsumentow, Poľsko; Deco Proteste, Portugalsko; OCU, Španielsko a Sveriges Konsumenter, Švédsko) v období november- december 2019.
[2] Na niektoré z otázok mali respondenti v Dánsku, Francúzsku, Nemecku, Poľsku a Švédsku možnosť odpovedať „bez stanoviska“.
[3] Podrobnejšie údaje sú k dispozícii v tejto súhrnnej správe.