Súdne konania bývajú drahé, trvajú spravidla roky a kompenzácia pre spotrebiteľa nemusí byť dostatočná. Pri sporoch malej hodnoty sa spotrebiteľom  samým často nechce absolvovať komplikované súdne konania, no frustrácia pretrváva. V prípadoch veľkého množstva poškodených ostáva často jedinou možnosťou, ako sa domôcť práva, podať žalobu na súd ako skupina a najať si experta, ktorý ich bude zastupovať. Nanešťastie, väčšina členov EÚ stále nemá funkčný, ľahko použiteľný systém, možnosti zastupovať práva spotrebiteľov spotrebiteľskými združeniami sú v rámci EÚ veľmi rôznorodé a jednotné pravidlá pre EÚ neexistujú.

Preto v prípadoch ako Dieselgate, kde spotrebitelia naprieč celými kontinentami nakupovali automobily nevediac o tom, že sú vybavené zariadením, ktoré oklame emisné testy, môžu skupiny poškodených Volkswagen žalovať len v niekoľkých krajinách.  Táto situácia ostro kontrastuje s USA, kde VW pod hrozbou kolektívnej žaloby radšej rýchlo vyplatil poškodených spotrebiteľov.

Táto situácia v EÚ pretrváva už pridlho a vyžaduje si rýchlu reakciu Európskej komisie i národných vlád. EÚ odporúčanie o spoločných zásadách pre mechanizmy kolektívneho uplatňovania nárokov pre členské štáty, aby adaptovali systém kolektívneho riešenia spotrebiteľských sporov, v roku 2013 prinieslo len veľmi malé výsledky. Správa Komisie publikovaná v januári 2018 ukazuje, že stále existuje deväť členských krajín, kde nie je možné žiadať kompenzáciu v prípade kolektívneho poškodenia spotrebiteľov. No ani v mnohých krajinách s kolektívnym systémom vymáhania práv ho spotrebitelia nevyužívajú, pretože je príliš ťažkopádny, časovo náročný alebo majú pocit, že náklady prevýšia potenciálne benefity.

Na konci roku 2017 Komisia ohlásila, že tento problém plánuje riešiť revíziou Smernice o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov, podľa ktorej bude možné paralelne žiadať kompenzáciu aj zastavenie určenej aktivity predajcu či poskytovateľa služby vydaním opatrenia.