Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti je spolu s platným nariadením (ES) Európskeho parlamentu a Rady č.883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia právnym nástrojom upravujúcim práva a povinnosti migrujúcich subjektov zúčastnených na poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Smernica bola publikovaná v Úradnom vestníku EÚ čiastka L88 dňa 4.4.2011 a nadobudla účinnosť dňa 24.4.2011.
Na rozdiel od nariadenia, ktoré je priamo vykonateľné a nadradené národnej legislatíve, smernica musí byť zapracovaná do právnych predpisov Slovenskej republiky(ďalej len „SR“) tak, aby sa dosiahol súlad národnej legislatívy členského štátu so smernicou do 25.10.2013.
Predmet:
Pôsobnosť smernice je možné rozdeliť na dve základné oblasti: nárok a refundácia na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť a spolupráca štátov v zdravotnej starostlivosti.
Smernica zakladá právo pacientov na bezpečné a kvalitné ošetrenie za vnútornými hranicami členského štátu i na zodpovedajúcu úhradu vynaložených nákladov. Zároveň garantuje zachovanie právomocí členského štátu v oblasti organizácie a poskytovania zdravotnej starostlivosti.
S pacientmi migrujúcimi za poskytnutím zdravotnej starostlivosti do iného členského štátu EÚ sa bude zaobchádzať rovnako ako s občanmi krajiny, v ktorej sú ošetrovaní.
Cieľom smernice je zefektívniť spoluprácu jednotlivých vnútroštátnych zdravotníckych orgánov a výmenu informácií o kvalitatívnych a bezpečnostných normách v oblasti zdravotnej starostlivosti.
Podporuje sa rozvoj tzv. európskych referenčných sietí, v rámci ktorých sa prepájajú špecializované odborné centrá v Európe z dôvodu výmeny postupov týkajúcich sa poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Základné princípy:
1. Na pacientov vyžadujúcich poskytovanie zdravotnej starostlivosti sa počas dočasného pobytu v inom členskom štáte EÚ bude naďalej vzťahovať súbor nariadení o sociálnom zabezpečení. Platí duálne uplatňovanie nariadenia – vždy sa skúma, či sú pri pacientovi splnené podmienky pre uplatnenie nariadenia. Ak sa zistí, že sú splnené, uplatní sa nariadenie so svojimi postupmi, okrem prípadov, ak pacient vyslovene trvá na poskytnutí zdravotnej starostlivosti podľa ustanovení smernice. V prípade, že sa uplatní smernica, členský štát EÚ je povinný zachovávať nediskrimináciu zahraničného pacienta vo všetkých oblastiach ( čl. 2, 4, 7 smernice).
2. Ambulantná zdravotná starostlivosť (bez ohľadu na charakter poskytovateľa zdravotnej starostlivosti – verejný, súkromný, zmluvný, nezmluvný) sa poskytuje pacientovi bez predchádzajúceho súhlasu príslušnej inštitúcie pacienta v príslušnom štáte a následne po úhrade nákladov za jej poskytnutie pacientom, si možno žiadať ich refundáciu v príslušnom štáte. Cena poskytnutej zdravotnej starostlivosti musí byť nediskriminačná vo vzťahu k zahraničným pacientom a členský štát EÚ musí vytvoriť transparentný mechanizmus na výpočet nákladov za poskytnutú cezhraničnú zdravotnú starostlivosť. Pacientom bude uhradená rovnaká suma, ktorá by bola uhradená za rovnaký druh zdravotnej starostlivosti v príslušnom štáte ( čl. 7 smernice).
3. Príslušný členský štát EÚ môže zaviesť systém tzv. predchádzajúceho povolenia (súhlas s poskytovaním zdravotnej starostlivosti) v prípadoch poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktorá :
a) podlieha požiadavkám plánovania súvisiacim s cieľom zabezpečiť dostatočnú a trvalú dostupnosť vyváženého rozsahu vysoko kvalitného ošetrenia v príslušnom členskom štáte alebo požiadavkám kontroly nákladov a zabránenia v čo najväčšej možnej miere akémukoľvek plytvaniu finančnými, technickými a ľudskými zdrojmi a :
i) zahŕňa hospitalizáciu dotknutého pacienta minimálne počas jednej noci alebo
ii) vyžaduje si použitie vysoko špecializovanej a nákladnej zdravotníckej infraštruktúry alebo medicínskeho vybavenia
b) zahŕňa formy liečby, ktoré predstavujú osobitné riziko pre pacienta alebo obyvateľstvo, alebo c) je poskytovaná poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorý by mohol, na základe individuálneho posúdenia daného prípadu vyvolávať závažné a konkrétne obavy, pokiaľ ide o kvalitu a bezpečnosť starostlivosti, s výnimkou zdravotnej starostlivosti, na ktorú sa vzťahujú právne predpisy EÚ zaručujúce minimálnu úroveň bezpečnosti a kvality v členských štátoch EÚ ( čl. 8 smernice).
4. Súhlas s poskytovaním zdravotnej starostlivosti možno odmietnuť, ak by pre pacienta alebo obyvateľstvo znamenala riziko, prípadne by poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vyvolával obavy pokiaľ ide o dodržiavanie noriem pre kvalitu starostlivosti a bezpečnosť pacienta, príp. je možné túto starostlivosť poskytnúť na území príslušného štátu v lehote, ktorá je lekársky opodstatnená, zohľadňujúc jeho zdravotný stav a vývoj ochorenia ( čl. 8 smernice)
5. Príslušný členský štát nemôže odmietnuť udelenie súhlasu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti , ak jej poskytnutie nie je možné na území príslušného štátu. Musí však ísť o zdravotnú starostlivosť, ktorá je zahrnutá do rozsahu zdravotnej starostlivosti poskytovanej a uhrádzanej
z verejného zdravotného poistenia príslušného štátu.(čl. 8 smernice).
6. V prípade zamietnutia súhlasu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti môže pacient požiadať o preskúmanie individuálneho rozhodnutia týkajúceho sa jeho práv a povinností ( čl. 9 smernice).
7. Vo financovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti smernica pripúšťa nielen náhradu pacientom vynaložených nákladov, ale aj priamu úhrada nákladov príslušným štátom. Príslušný štát musí znášať náklady za poskytnutie cezhraničnej zdravotnej starostlivosti okrem prípadov, ktoré vyžadujú vyššie uvedený predchádzajúci súhlas s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Príslušný štát musí stanoviť nediskriminačné postupy za akých podmienok uhradiť poskytnutú zdravotnú starostlivosť
v inom členskom štáte EÚ ( čl. 7 smernice).
8. Smernica ustanovuje zodpovednosť krajiny poskytnutia zdravotnej starostlivosti aj príslušného štátu za sťažnosti a odškodňovanie nárokov súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Pacientom budú poskytovať všetky potrebné informácie v tejto oblasti vnútroštátne kontaktné miesta (čl. 4, 6 smernice).
9. Na zabezpečenie kontinuity poskytovania zdravotnej starostlivosti zabezpečí krajina poskytnutia zdravotnej starostlivosti, aby mali pacienti prístup k svojim písomným alebo elektronickým lekárskym záznamom o ošetrení, ktoré im bolo poskytnuté. Príslušný štát zaistí, aby následná lekárska starostlivosť bola rovnako kvalitná, bez ohľadu na to, v ktorom členskom štáte EÚ
k ošetreniu došlo. Medzi povinnosti príslušného štátu sa zavádza aj povinnosť zabezpečovať následnú zdravotnú starostlivosť (kontrolne prehliadky), ako keby bola poskytnutá na jeho území. (čl. 5 smernice)
10. Smernica ukladá novú povinnosť budovať národné kontaktné miesta poskytujúce informačný servis o právach pacientov vo všetkých členských štátoch EÚ. Tieto strediská si budú vymieňať informácie o právach pacientov, podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti, výške úhrady, poskytovateľoch, postupoch pri odškodňovaní a pod. ( čl. 6 smernice)
11. Smernica posilňuje spoluprácu členských štátov EÚ v oblasti e-Health, najmä v oblasti dostupnosti písomných alebo elektronických lekárskych záznamov pacienta pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v členskom štáte ošetrenia (čl. 14 smernice).
12. Lekársky predpis z iného členského štátu EÚ bude uznaný v štáte poistenia pacienta tak, aby sa zabezpečila kontinuita poskytovania zdravotnej starostlivosti po návrate pacienta do štátu poistenia. Pacient má nárok na predpísaný liek vtedy, ak je v krajine, kde ho chce vybrať dostupný a povolený na predaj ( čl. 11 smernice).
13. Vytvára sa sieť na hodnotenie zdravotníckych technológií na európskej úrovni, ktorá bude napomáhať subjektom s rozhodovacou právomocou pri prijímaní správnych rozhodnutí súvisiacich s investíciami a výdavkami v oblasti zdravotníctva, s cieľom poskytnúť objektívne a spoľahlivé informácie o efektívnosti a účinnosti zdravotníckych technológií ( čl. 15 smernice).
Dopady na SR:
Smernica je právny akt ES, ktorý je právne záväzný pre všetky členské štáty EÚ po jeho transpozícii do národného právneho poriadku zodpovednou inštitúciou určenou každým členským štátom EÚ. Záväzný pre členský štát je výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom voľba foriem a metód sa ponecháva na rozhodnutie príslušného orgánu členského štátu.
V SR je orgánom zodpovedným za transpozíciu smernice Ministerstvo zdravotníctva SR v termíne do 25.10.2013, ktoré je zodpovedné aj za oznámenie znení hlavných ustanovení slovenských právnych predpisov, ktoré prijme SR v oblasti pôsobnosti smernice, Európskej komisii. Môžeme dôvodne predpokladať, že transpozícia smernice sa bude týkať všetkých zákonov SR upravujúcich poskytovanie a financovanie zdravotnej starostlivosti, zákony č. 580/2004 a č. 581/2004 nevynímajúc.
T. č. je dôležité rozhodnúť o strategických otázkach uplatňovania smernice v SR a zaradiť do plánu legislatívnych úloh novelizáciu ev. predloženie právnych predpisov upravujúcich najmä:
- kritériá na obmedzenie prístupu k cezhraničnej zdravotnej starostlivosti pre poistencov SR podľa kategórii zdravotnej starostlivosti
- transparentného mechanizmu na výpočet nákladov na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť pre poistencov SR – sadzby podľa ZP alebo priemerné ceny v SR
- zabezpečenia nediskriminácie cenovej politiky poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v SR – rovnaký cenník pre domácich a zahraničných pacientov
- určenie subjektu, ktorý bude vykonávať funkciu národného kontaktného bodu a vytvorenie predpokladov na plnenie tejto funkcie
- uznávania lekárskych predpisov medzi členskými štátmi
- budovanie európskych referenčných sietí
Zdroj: udzs.sk
