Ministri EÚ sa dohodli na znení stanoviska, ktoré namiesto zlepšenia situácie cestujúcich železničnou dopravou v rámci EÚ, keď spoje meškajú alebo sú rovno rušené, oslabí ich práva. To je v ostrom kontraste s európskymi cieľmi pre oblasť podpory rozvoja udržateľnej dopravy a boja proti zmene klímy.
V stávke je modernizácia práv cestujúcich v železničnej preprave a možnosť zlepšiť nástroje, ktorými sa tieto pravidlá vymáhajú. V súčasnosti čelia cestujúci v železničnej doprave problémom v dôsledku príliš veľkého počtu výnimiek z existujúcich pravidiel EÚ na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni, čo znamená, že kompenzácia za meškanie a zrušenie nie je vyplatená v plnej miere.
V čase, keď existuje naliehavá potreba budovať viac udržateľných foriem dopravy, je neprijateľné, aby vlády členských štátov nechceli zatraktívniť a uľahčiť ľuďom cestovanie železnicou.
Rada EÚ, ktorej členmi sú ministri jednotlivých vlád členských krajín, nielen nechce zlepšovať práva cestujúcich, napríklad v prípade výšky odškodnenia, či usilovať o ďalšiu harmonizáciu vnútroštátnych výnimiek [1], ktoré vylučujú cestujúcich z ochrany, ministri sa dokonca dohodli na otvorení únikových dverí železničným spoločnostiam pre prípady neodškodnenia cestujúcich za tzv. „mimoriadnych okolností“.
Tieto právne predpisy sú príležitosťou na zatraktívnenie a uľahčenie cestovania železničnou dopravou v rámci celej EÚ. Je to ešte dôležitejšie vzhľadom na klimatickú krízu a potrebu povzbudiť ľudí, aby si vyberali vlaky, ako čistejšiu formu prepravy, namiesto lietadiel alebo automobilov. Členské štáty týmto prístupom chránia prevádzkovateľov železníc, nie cestujúcich, ktorí utrpia ujmu, keď ich spoj mešká či bol zrušený.
Je poľutovaniahodné, že členské štáty požadujú ďalšie vnútroštátne výnimky nad rámec tých, ktoré už sú uvedené v existujúcich právnych predpisoch. To ešte viac zmätie cestujúcich, od ktorých nemožno očakávať, že budú mať prehľad o tom, v ktorom vlaku ktorej spoločnosti budú v prípade problémov odškodnení. Najmä pri cezhraničných, dlhších cestách to jednoducho nie je možné.
Doplnenie klauzuly, v ktorej môže prevádzkovateľ vlaku odmietnuť vyplatiť náhradu spotrebiteľom z dôvodu „mimoriadnych okolností“, povedie k opakovaniu známych káuz porušovania práv cestujúcich v leteckej doprave. Spoločnosti, ktoré chcú so svojimi zákazníkmi hrať nečestne, majú otvorené dvere.
Spotrebiteľské organizácie preto vyzývajú inštitúcie EÚ, aby sa pri záverečných rokovaniach riadili stanoviskom Európskeho parlamentu, ktorý je pre spotrebiteľov oveľa priaznivejší.
