Pre zdravý rozvoj každej spoločnosti by problematika správnej výživy a zdravia ľudí mala byť v každej dobe vždy prvoradá. V súčasnosti však už často krát sa stráca správny prístup k výžive. Globálny trh ovládli nadnárodné veľkoobchodné spoločnosti, kde platia už iné priority a kde všetky potraviny majú síce zabezpečenú zdravotnú bezpečnosť i dlhú trvanlivosť, ale všetko je pritom maximálne konzervované, sterilizované a biologicky mŕtve. Tieto obchodné spoločnosti tlačia na výrobcov potravín aby dosiahli najnižšie ceny a aby boli konkurencieschopný, čo má potom dopad aj na kvalitu výrobkov. Do tohto diania silno zasiahol aj farmaceutický priemysel, ktorý zas vo veľkom ponúka to, čo terajším potravinám chýba. Všetci pritom robia svoje reklamy a všetko je údajne pre zdravie ľudí.
Aj keď sa venuje tejto problematike veľa rôznych inštitúcii i výživárskych a potravinárskych odborníkov, v súčasnosti je v tejto problematike u nás, ale často krát i v zahraničí, veľký chaos. Namiesto toho, aby sa hľadali východiská pre zabezpečenie zdravia ľudí, objavuje sa veľmi veľa i protichodných názorov na konzumáciu rôznych druhov potravín, sú rôzne názory i výživárskych odborníkov i rôzne názory samotných výrobcov potravín. Väčšinou každý presadzuje a propaguje to svoje, a potom často krát sa žiaľ stretávame i s prípadmi falšovania potravín. Je to veľmi neprehľadná situácia a tak bežný spotrebiteľ musí byť skutočne odkázaný najmä na svoj zdravý rozum a skúsenosť.
V poslednom čase vzbudil rozruch u spotrebiteľov, ale aj u potravinárskych a výživárskych odborníkov článok v tlači, v ktorom sa jeho autor tiež odvoláva na „zdravý rozum“. Celý článok je zameraný na obmedzenie konzumácie a propagovania mliečnych výrobkov i živočíšnych bielkovín a tukov v znení, že „mlieko a mliečne výrobky sú vo výžive dospelého človeka skôr kultúrnym artefaktom a zo zdravotného hľadiska sa len ťažko dajú zdôvodniť“. Ďalej autor článku tvrdí, že mlieko v dospelosti nepije žiadny živočíšny druh, že maslo je strašný technologický hardrock, ktoré nadojili genetické vyšľachtené kravy kŕmené chemickým a syntetickými krmivami, atď. Autorovi sa tiež nepáči, že štát robí kampane
na podporu spotreby mliečnych výrobkov, že mliečne výrobky vôbec nie sú zdravé, že je to farizejská politika a podobne a presadzuje najmä konzumáciu ovocia a zeleniny, ktoré sa u nás málo propagujú. Je to naozaj tak a hovorí tomu aj zdravý rozum?
Určite nikto nemá námietky na konzumáciu čerstvej a zdravej zeleniny a ovocia, hoci i tu sú problémy s používanými chemikáliami a konzervačnými látkami pri ich ošetrovaní, konzervácii a pod. Žiaľ v súčasnej dobe už všetko je nakontaminované a to vo všetkých rastlinných produktoch, v pitnej vode i vo vzduchu. Zásadne však každý zdravo uvažujúci spotrebiteľ uzná, že človek už tisícročie konzumoval rastlinnú i živočíšnu potravu. Možno preto smelo konštatovať, že je zvyknutý na také zloženie potravy, ktoré sa v tej oblasti nachádzalo. (Tu sú skôr výčitky na používanie rastlinných produktov ako je sója a exotické ovocie, ktoré sa v minulosti tu nekonzumovali.) Pokiaľ by sa v rastlinách i v krmive nachádzali pesticídy a herbicídy, tak tieto sa práve vyskytujú v podstatne nižšom rozsahu v mlieku, nakoľko sa tieto látky v tele zvieraťa „prefiltrujú“. Mäso, mliečne výrobky, vajíčka atď. tvorili u nás i v minulosti podstatnú časť výživy a nemali by sme ich preto vo výžive podceňovať a odmietať.
Tvrdenia o tom, že mliečne výrobky sú iba pre kojencov neobstoja, nakoľko práve probiotická mliečna výživa je prospešná nielen pre deti, ale i pre dospelých ľudí. Mnohé africké kmene a tiež napr. Mongoli žijú iba z mlieka a mäsa bez akejkoľvek rastlinnej stravy a sú tiež veľmi zdraví, lebo práve v mlieku sú zastúpené všetky najdôležitejšie zložky výživy potrebné pre zdravie každého jedinca. Taktiež tvrdenie, že maslo je chemicky upravované a podobne argumenty sú absolútne nezmysly, ktoré každý, kto pozná technológiu výroby to môže potvrdiť.
Pre porovnanie možno si pripomenúť, že na našom území sa chovalo podstatne viac hospodárskych zvierat ako je to v súčasnosti. Za posledných 20 rokov sme znížili počet dojníc až takmer o 80 %, podstatne sa znížil stav ošípaných, hydiny atď. Rapídne poklesla poľnohospodárska prvovýroba a čo je pre zdravie ľudí veľmi zlé, klesla i spotreba mlieka a mliečnych výrobkov a spotreba červeného mäsa, rýb atď. Toto sú veľmi závažné argumenty, ktoré ohrozujú zdravie ľudí a majú i ekonomický dopad na celú našu spoločnosť. Však najmä produkcia a spracovanie mlieka dáva v každej vyspelej krajine nielen zdroj zdravej výživy, ale to má dopad aj na rozvoj vidieka, ekológiu životného prostredia, na využitie lúk a pasienkov, rozvoj agroturistiky, atď. Však pre porovnanie so zahraničím u nás sa konzumuje spolu iba 150 kg mlieka a mliečnych výrobkov na osobu a rok, pričom v západnej Európe je to až 350 kg a v susedných Čechách až 280 kg na osobu a rok. Aj z tohto porovnania vidieť, že na Slovensku musí sa robiť podstatne účinnejšia propagácia na spotrebu mliečnych výrobkov (ale samozrejme, že i na propagáciu zdravej zeleniny a ovocia). Však v celom svete na tento účel sa robí Svetový deň mlieka, robia sa vo svete akcie na zvýšenie spotreby mlieka v predškolskom a školskom veku (deti v školách dostávajú mliečne výrobky za veľmi nízke ceny), atď. Veľmi sa vo svete naďalej zvyšuje produkcia mlieka a spotreba mliečnych výrobkov a to i v Číne a v Japonsku. To, že ľudia vo vyspelom svete sú zdravší a žijú dlhšie ako my je fakt a pritom konzumujú podstatne viac mliečnych výrobkov. Podľa takých tvrdení ako je uvedené v článku z tlače, by sme my na Slovensku mali byť podstatne zdravší, lebo konzumujeme len polovicu mliečnych výrobkov a pritom opak je pravdou. Kde je teda zdravý rozum?
Neoprávnené tvrdenia o škodlivosti mlieka a živočíšnych potravín má nepriaznivý dopad na zdravie najmä našej mládeže a má to aj nesmierny dopad na ekonomiku našej krajiny. Však sa na Slovensku takmer úplne zničila poľnohospodárska prvovýroba a dovážame prevažne len nezdravé, skladované, konzervované potraviny rastlinné i živočíšne. Ľudia stratili vzťah k pôde, máme desiatky tisíc hektárov nevyužitých a zaburinených lúk a pasienkov a pritom máme veľkú nezamestnanosť a napriek tomu nemá kto pásť ovce, atď. Takéto vyjadrenia o škodlivosti živočíšnej stravy majú teda nielen zdravotný, ale aj ekonomický a celospoločenský dopad. Kde je teda zdravý rozum?
Každý z nás by mal vedieť, čo mu pomáha a podľa toho by si mal vyberať aj svoje jedlá a aj mliečne výrobky. Určite samotné sladké mlieko nie je určené pre dospelých ľudí, lebo je ťažko stráviteľné a v staršom veku ľudia už nemajú ani potrebný enzým (laktáza)
na štiepenie mliečneho cukru (laktózy), ale odporúčajú sa im kyslomliečne výrobky s probiotickými kultúrami. Tiež by sa mali uprednostňovať nízko tepelné ošetrené mlieka pred sterilizovanými výrobkami, nakoľko tam pri vysokých teplotách dochádza
k čiastočnej denaturácii bielkovín i rozpustných minerálií. Podobne je to pri konzumácii veľmi čerstvých syrov (napr. hrudkový syr), ktoré sú ešte nevyzreté a nemajú vytvorené rozpustné bielkoviny ani voľný vápnik požadovaný pre využitie v organizme. Na trhu je však obrovská škála najmä zdravých fermentovaných probiotických mliečnych výrobkov – kyslomliečných nápojov a tiež veľká paleta prírodných, vyzretých syrov a to nielen z kravského mlieka, ale aj z ovčieho a kozieho.
Na Slovensku sa robili viaceré propagácie na zvýšenie spotreby mliečnych výrobkov (Svetový deň mlieka, Objav mlieko, Školské mlieko a pod.), ale tieto nepriniesli to očakávané podstatné zvýšenie potravinárskej a mliekarenskej výroby a ani spotreby. Prejavilo sa to najmä pri zvýšenej spotrebe syrov a kyslomliečnych výrobkov a to vrátane výrobkov z dovozu. Stále sa však u nás konzumuje iba polovičná dávka mliečnych výrobkov i masla oproti odporúčaniam našich výživárov. Tá propagácia zdravej výživy a to živočíšnej
i rastlinnej u nás je stále nedostatočná a neporovnateľná so zahraničím. Tu by sa skutočne žiadalo dať všetkých odborníkov dohromady a vytvoriť model zdravého stravovania. Chorobám je ozaj potrebné predchádzať zdravou výživou a nesústreďovať sa neskôr na ich liečenie.
Našťastie ukazuje sa, že zdravý rozum v stravovaní začínajú mať bežní spotrebitelia, keď si začínajú lepšie všímať kvalitu a pôvod potravín. Ľudia už začínajú dávať prednosť našim osvedčeným pestovateľom, ekologickým farmám a ekologickým výrobcom potravín, i keď tieto potraviny sú možno aj trochu drahšie. Ľudia už chodia na farmy, alebo už existuje dodávka aj do domu priamo z ekologických fariem, potravinárskych výrobcov, mliekarní a salašov. Mnohí si už začínajú doma pestovať vlastné ovocie, zeleninu, ale aj chovať vlastné hospodárske zvieratá – hydinu, ošípané a najviac ovečky a kozy. V posledných rokoch si robia mnohí ľudia i svoje vlastné mliečne výrobky a majú z toho radosť a hlavne zdravú výživu. Na Slovensku sa úspešne rozširujú aj mnohé regionálne slávnosti, kde sa oživujú dávne tradície aj tradičná strava. Sú to napríklad Ovenálie, Bačovské pastorálie, Klenovecká rontovka, Súťaže vo varení bryndzových halušiek, Salaš v meste, Ovčiarske dni, atď. Práve na takýchto podujatiach si ľudia oživujú svoje tradičné zvyky, folklór a hlavne našu dobrú osvedčenú domácu stravu. Asi je u nás ozaj potrebné využívať vo všetkom a to aj v stravovaní a v spôsobe žitia obyčajný zdravý rozum.
Ing. Karol Herian, CSc.,
člen národnej odbornej vedeckej skupiny pre výživu
