Minulý týždeň sa v Prešove uskutočnila verejná diskusia JUDr. Moniky Jankovskej, štátnej tajomníčky Ministerstva spravodlivosti SR, ktorá mala spĺňať aj osvetovú úlohu pre oblasť ochrany spotrebiteľa, jeho práv a posilňovanie právneho vedomia. M. Jankovská prítomných oboznámila s pripravovanými legislatívnymi zmenami týkajúcimi sa organizátorov neslávne známych prevádzacích akcií a zavedenia zákonom povolenej maximálnej výšky úrokov pri spotrebiteľských úveroch.
Obe novely nepochybne majú svoj význam, no nijako neriešia situáciu tisícov spotrebiteľov, ktorí majú problémy dnes. Prítomní zástupcovia spotrebiteľských združení sa štátnu tajomníčku snažili upozorniť na fakt, že veľkým problémom je nedodržiavanie súčasne platných zákonov, a preto snaha prijímať nové opatrenia vyznieva tak povediac smiešne. Pretože kým neseriózni predajcovia a poskytovatelia služieb naozaj hmatateľne nepocítia, že porušili zákon napríklad formou zrušenia živnostenského oprávnenia a osobného trestného stíhania, budú sa naďalej z pripravovaných, i už platných, zákonných ustanovení v blahobyte daňových rajov len smiať.
Nemáme vraj mrhať energiou na pátranie po tom, kto stojí za spoločnosťami, ktoré u nás bezbreho porušujú zákony. Nemáme plakať nad tým, že spotrebiteľské združenia sú finančne dlhodobo podvyživené. Nemáme upozorňovať na fakt, že súdy advokátom, ktorí v sporoch zastupujú spotrebiteľov, nechcú priznávať trovy konania, pretože sa vraj na nich obohacujú. A rovnako ako v Nemecku, máme sa súdiť o svoju pravdu, pretože spotrebiteľovu šancu na výhru v úlohe žalobcu zvyšuje fakt, že spoločnosti sa obávajú precedentného rozsudku.
„Ideme do boja. Nezľakneme sa ich. Osveta je prvoradá!“ – zneli veľké slová. Že naše súdy rozhodujú desaťročia a desiati sudcovia navlas rovnaký spor posúdia celkom inak? Že odznela myšlienka založiť pre nemajetných úrady verejnej ochrany, hoci by štát mal radšej dotáciami podporiť profesionálne ostrieľané spotrebiteľské združenia a umožniť advokátom robiť si svoju prácu za odmenu, aká im prislúcha aj pri iných, ako spotrebiteľských procesoch? Opäť tu chýba logika. Zasa ide niekto s bubnom na zajace a od zeleného stola chce robiť osvetu, ktorá je roky neúčinná. Farebných brožúrok sme už veru z vlastných vreciek zaplatili viac než dosť. A čo poradili starému pánovi, ktorý prečítal srdcervúci list adresovaný jednému zo „šmejdov“? „Ten list ste písali zbytočne. Pretože šmejdov vaša situácia vôbec nezaujíma…“ No to isté sa dá povedať aj o vás, pani štátna…
