Ministerstvo spravodlivosti SR predkladá do pripomienkového konania návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb
Bratislava 20. decembra 2013 ¬– Ministerstvo spravodlivosti SR pripravilo nový nástroj na boj proti korupcii, daňovým trestným činom a ďalším druhom kriminality. Vďaka novému zákonu o trestnej zodpovednosti právnických osôb sa konkrétni páchatelia vybraných druhov trestných činov už nebudú môcť skrývať za činnosť obchodných spoločností ani iných právnických osôb. Predložením návrhu zákona do pripomienkového konania si zároveň Slovenská republika plní svoje záväzky vo vzťahu k viacerým zahraničným organizáciám, predovšetkým OECD.
„Verím, že tento zákon bude slúžiť ako účinný nástroj na boj proti množstvu nielen ekonomických trestných činov, ale napríklad aj v oblasti obchodovania s ľuďmi či organizovanej kriminalite,“ povedal minister spravodlivosti Tomáš Borec. Minister zároveň zdôraznil, že zákon je namierený iba proti firmám, ktoré sú využívané na páchanie trestnej činnosti. „V zákone sú poistky na to, aby firma nemohla byť postihnutá, ak si riadne plní svoje zákonné povinnosti,“ dodal.
Oproti v minulosti predloženým návrhom zákonov o trestnej zodpovednosti právnických osôb predkladaný návrh zákona dôslednejšie rieši dopady odsúdenia právnickej osoby a straty podmienky bezúhonnosti právnickej osoby v konaniach podľa osobitných právnych predpisov, ako aj otázku prechodu trestnej zodpovednosti na právneho nástupcu právnej osoby, bez čoho by zákon bol len bezzubým nástrojom ťažko využívaným v praxi. Návrh zákona má aj významný presah do oblastí obchodného práva a pokrýva širší katalóg trestných činov pri ktorých vzniká trestná zodpovednosť právnickej osoby (napríklad o trestné činy daňové, všetky hospodárske trestné činy a pod.)
Osobitný zákon
Návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb zavádza trestnú zodpovednosť právnických osôb formou takzvanej pravej trestnej zodpovednosti (súčasný slovenský právny poriadok pozná iba takzvanú nepravú trestnú zodpovednosť právnických osôb, keď je možné ukladať tzv. ochranné opatrenia – zhabanie peňažnej čiastky a zhabanie majetku). Návrh nového zákona už priamo upravuje podmienky trestnej zodpovednosti právnických osôb, druhy trestov, ako aj trestné konanie proti právnickým osobám.
Osobitosťou zákona je, že sa v rámci neho novelizuje ďalších vyše sedemdesiat zákonov, v ktorých sa zavádza preukazovanie bezúhonnosti právnických osôb po vzore preukazovania bezúhonnosti fyzických osôb. Takýmto spôsobom sa napríklad umožní z verejných obstarávaní vylúčiť firmy, pomocou ktorých sa páchajú trestné činy. Z hľadiska počtu novelizačných článkov ide o jeden z najrozsiahlejších zákonov.
Zákon zakladá trestnú zodpovednosť právnických osôb za vybrané trestné činy definované v osobitnej časti Trestného zákona (najmä všetky majetkové a hospodárske trestné činy, daňové trestné činy, trestné činy vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, ktorými je SR viazaná a trestné činy vyplývajúce z právne záväzných aktov Európskej únie). Trestná zodpovednosť právnickej osoby nie je podmienená vyvodením trestnej zodpovednosti voči fyzickej osobe, ani zistením, ktorá z fyzických osôb trestný čin spáchala. Zákon upravuje aj prechod trestnej zodpovednosti právnickej osoby na jej právnych nástupcov.
Tresty aj za extrémizmus
Trestná zodpovednosť právnickej osoby vzniká, ak bol trestný čin spáchaný v jej záujme alebo v rámci jej činnosti alebo jej prostredníctvom a spáchal ho
a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, alebo iná osoba, ktorá je oprávnená menom právnickej osoby alebo za právnickú osobu konať,
b) ten, kto u tejto právnickej osoby vykonáva riadiacu činnosť,
c) ten, kto u tejto právnickej osoby vykonáva kontrolnú činnosť alebo dohľad, aj keď nemá iný vzťah k právnickej osobe,
d) ten, kto vykonáva rozhodujúci vplyv na riadenie tejto právnickej osoby, ak jeho konanie bolo aspoň jednou z podmienok zakladajúcich trestnú zodpovednosť právnickej osoby, alebo
e) iný zamestnanec alebo osoba v obdobnom postavení pri plnení pracovných úloh alebo iných úloh pre právnickú osobu vykonaných na základe rozhodnutia, schválenia alebo pokynu orgánov právnickej osoby alebo osoby uvedenej v písmenách a) až d).
V súvislosti so vznikom trestnej zodpovednosti právnickej osoby za spáchanie trestného činu jej zamestnancom návrh súčasne ustanovuje liberačné dôvody, pri splnení ktorých trestná zodpovednosť právnickej osoby za takéto trestné činy nevzniká. Obavy, že firmy budú postihované za každý trestný čin ich zamestnancov, sú preto neopodstatnené.
Medzi právnické osoby, na ktoré sa tento zákon vzťahuje, sú zaradené aj politické strany, ktoré budú môcť byť postihované, a to rovnako ako pri ostatných právnických osobách aj za trestné činy extrémizmu.
Medzinárodné záväzky
Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky a reflektuje úlohy vyplývajúce z uznesení vlády, najmä z Návrhu opatrení na zabezpečenie plnenia odporúčaní prijatých Pracovnou skupinou OECD pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách pre Slovenskú republiku v rámci Fázy 3 hodnotení (uznesenie č. 137/2013) a Akčného plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016 (uznesenie č. 235/2012). Návrh zákona súčasne napĺňa mnohé medzinárodné záväzky vyplývajúce ako z práva EÚ, tak aj z viacstranných medzinárodných dohovorov.
Návrh zákona vrátane sprievodných dokumentov je uverejnený na Portále právnych predpisov:
